V 220. časti nášho podcastu #2,16, ktorý prinášame na nedeľu 25. októbra, Jozef Kozák spomína na pohreb.

„Na pohrebe blízkeho človeka ma prekvapila stena plná fotiek – cez 200 záberov od detstva až po súčasnosť. Pri mnohých som sa usmial, ale domov som odchádzal s ťažkou otázkou v hlave: Prečo som pri tom vtedy nebol? Kde som trávil čas?“

Nejde o fotky. Ide o to, ako často vymieňame prítomnosť našich blízkych za niečo iné. A o tom, že najlepšiu lekciu nám občas dajú úplne obyčajné chvíle – napríklad spontánna káva, keď prší.

Viac už v samotnom podcaste: